Odpojí Rusko od plynu aj Slovensko

Od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine sa neustále polemizuje o tom, či je Slovensko natoľko sebestačné, aby dokázalo bez problémov zvládnuť zastavenie dodávok ruského plynu. Takáto situácia môže nastať vtedy, ak ruský prezident Vladimir Putin dodrží svoje slovo a zastaví dodávky ruského plynu napríklad tým štátom, ktoré odmietnu jeho „rubľovú podmienku“. Slovensko má viac ako jeden mesiac, aby sa rozhodlo, či na požiadavku platiť za plyn v rubľoch, pristúpi. Druhou alternatívou by bola možnosť, že poprední predstavitelia Európskej únie pripoja zákaz dovozu plynu k doterajším sankciám.

V tomto článku sa prostredníctvom našich odborníkov dozviete viac o 3 možných scenároch, ktoré môžu nastať v súvislosti s dodávkou plynu z Ruska a čo by nastalo na Slovensku, ak by Rusko zastavilo dodávky ruského plynu na Slovensko.

Slovenské úhrady za ruský plyn na vlastnú spotrebu dosahujú ročne približne miliardu eur. Ak by sa malo Slovensko preorientovať na plyn od iných dodávateľov, potrebovalo by na to asi časový horizont ôsmich rokov, v extrémnom prípade jeden rok.

Mnohé členské krajiny Európskej únie preto urýchlene pracujú na tom, aby v prípade nutnosti zastavenia ruského plynu neutrpeli vážne straty. Nemecká vláda tak napríklad vyhlásila prvý stupeň plynovej pohotovosti a vyzvala podniky aj domácnosti, aby začali šetriť.

Scenár 1: Ropa a plyn prúdia ďalej

Podľa optimistického scenára nedôjde k narušeniu dodávok ropy a plynu a ceny sa stabilizujú na súčasnej úrovni. Finančné podmienky sa sprísnia, ale bez trvalého prepadu na svetových trhoch. Takýto optimizmus sa prejavil na trhoch s ropou po tom, ako Spojené štáty americké a ich spojenci predstavili nové sankcie voči Rusku.

„Sankcie, ktoré sme uvalili, presahujú všetko, čo sme kedy urobili,“ povedal Joe Biden, prezident Spojených štátov Amerických.

Ide o sankcie voči piatim bankám vrátane najväčšieho ruského veriteľa Sberbank s celkovými aktívami vo výške 1 bilión USD. Kontroly vývozu obmedzia prístup Ruska k výrobkom špičkových technológií a osobné sankcie budú zase zamerané na elitu Ruska.

Ruské dodávky energie nie sú predmetom sankcií. Ceny ropy v reakcii na ne klesli. Ceny energií sú hlavným kanálom, prostredníctvom ktorého má vojna na Ukrajine bezprostredný vplyv ďaleko od frontových línií. Riziko je obzvlášť akútne v Európe, pretože Rusko je hlavným dodávateľom ropy a plynu práve v Európe.

Rastúce náklady na energie sa v januári 2022 podieľali na viac ako polovici rekordnej miery inflácie v eurozóne. Európska cena zemného plynu dosiahla maximum nad 140 eur za megawatthodinu, t.j. jednodňový nárast až o 62 %.

Spolu s vplyvom ropy by sa tak inflácia v eurozóne mohla do konca roka dotknúť 3 %. Sankciami vyvolaná recesia v Rusku môže mať aj ďalšie vedľajšie účinky. Blok by sa však recesii pravdepodobne vyhol a v hre by zostalo aj decembrové zvýšenie sadzieb ECB.

Scenár 2: Narušenie dodávok energie

Niektorí majitelia ropných cisterien sa vyhýbajú prijímaniu ruskej ropy, kým nebudú mať viac jasno v otázke sankcií. Cez Ukrajinu vedú hlavné plynovody, ktoré by mohla vojna zasiahnuť. Aj obmedzené narušenie dodávok by mohlo zhoršiť šok v cenách energií.

Trvalý návrat cien plynu na úroveň 180 eur za megawatthodinu a ropy na 120 Eur by mohol spôsobiť, že inflácia v eurozóne by sa do konca roka priblížila k 4 %, čo by ešte viac prehĺbilo reálny pokles príjmov. Európa by pravdepodobne dokázala udržať svetlá zapnuté. Došlo by však k výraznému zásahu do HDP, čo by prípadné zvýšenie sadzieb ECB posunulo ďaleko do roku 2023.

Je očividné, že súčasné tendencie naznačujú normalizáciu menovej politiky.

Scenár 3: Odpojenie plynu

Ak by Rusko čelilo maximálnym sankciám zo strany USA a Európy – napríklad vyradeniu zo systému medzinárodných platieb Swift -, mohlo by sa odplatiť zastavením prívodu plynu do Európy.

To je však veľmi nepravdepodobné. Predstavitelia Európskej únie o odpojení plynu minulý rok ani neuvažovali, keď uskutočnili simuláciu 19 scenárov na záťažové testovanie energetickej bezpečnosti štátov. Napriek tomu ECB odhaduje, že 10-percentný šok v podobe prídelu plynu by mohol znížiť HDP eurozóny o 0,7 %.

Zvýšenie tohto čísla na 40 % – podiel európskeho plynu, ktorý pochádza z Ruska – znamená hospodársky zásah vo výške 3 %. Vzhľadom na chaos, ktorý by takáto bezprecedentná energetická kríza pravdepodobne vyvolala, môže byť skutočné číslo podstatne vyššie. To by znamenalo recesiu a v dohľadnej budúcnosti žiadne zvyšovanie sadzieb ECB.

Ak by však vyššie ceny viedli k tomu, že by sa medzi spotrebiteľmi a podnikmi zakorenili inflačné očakávania, vyvolalo by to najhorší možný scenár pre menovú politiku: potrebu agresívne sprísňovať aj v slabej ekonomike.

Podľa slov Richarda Sulíka začne Slovensko platiť za plyn v rubľoch iba v tom prípade, ak to bude naozaj nevyhnutné, inak by hrozila devastácia priemyslu a kolaps ekonomiky. Premiér Eduard Heger však zastáva názor, aby Slovensko postupovalo jednotne so zvyškom Európskej únie. Tá zatiaľ zastáva názor, aby sa na Putinove ultimátum nepristupovalo. Aj tu sú však rozdielnosti, napríklad v prípade Maďarska, ktoré je zástancom presne opačného názoru.

Autor: Martina Grechová, 15. Apríla 2022.

Od Martina